Čoraz častejšie sa mi zdá, že existuje naozaj iba zopár kapiel, ktoré sa oplatí vidieť naživo. Z mojich obľúbencov som si za posledné dva roky pozrel Rush, Travis a The Cardigans a nerád priznávam, že moje očakávania neboli celkom naplnené. Z časti to bolo spôsobené zistením, že publikum, ktoré má rado rovnakú hudbu ako ja, mi je nesympatické (v prvom prípade českí pivní prog-rockeri, v druhom pištiace rakúske teenagerky a v treťom ukecané babenky, ktoré zbystrili pozornosť iba pri Lovefool, lebo to je tá z Rómea a Júlie, tú poznajú) Niekedy bol na vine zvuk inokedy jednoducho nefungoval prenos energie. Od MUSE som si znova sľuboval veľa.